Obec

Obec sa spomína roku 1332, je však staršieho pôvodu. Bola rozdelená na Hornú a Dolnú Pápču. Roku 1413 ju dostali Drienčanskovci, v 15. a 16. stor. patrila rodine nazvanej po obci (Papócsiovci). Okolo r. 1560 spustla za tureckých vojen. Pôda sa potom dostala do rúk zemanov. Zač. 17. stor. bola znovu osídlená. Roku 1828 mala 32 domov a 239 obyvateľov. Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali remeslami (hrnčiarstvo, garbiarstvo, výroba dreveného riadu). Obyvateľstvo zostalo pri tradičných zamestnaniach aj po r. 1918. JRD bolo založené r. 1956. Roku 1964 bola Papča pričlenená k Drienčanom.

Priebeh názvov obce v minulosti

1332 - 37: Popoch, 1427: Papoch, 1773: Papocž, 1920: Pápča, 1948 - doteraz: Papča (maď. Papocs)

Charakteristickým prvkom obce je zvonica neskorogotického renesančného typu umiestnená v centre obce postavená na prelome 16. a 17. storočia, obnovená roku 1932 .

Vývoj počtu obyvateľov

1869 - 176, 1880 - 142, 1890 - 136, 1900 - 113, 1910 - 88, 1921 - 82, 1930 - 89, 1940 - 84, 1948 - 80, 1961 - 74, 2005 - 35

Pamiatky

Pozoruhodná je zvonica retardovaného neskorogotického renesančného typu, postavená na prelome 16. - 17. storočia, obnovená roku 1932. Drevená stavba na murovanom základe, s ochodzou a vysokou ihlancovou štítovou strechou a dvoma liatinovými zvonmi vo vnútri.

Stavby v obci

Kultúrny dom - je nefunkčný už niekoľko rokov, kostol ev. a.v. cirkvi, taktiež nefunkčný. Bývalá požiarna zbrojnica - teraz slúži ako Klub pre mládež, zrekonštruovaný a plne funkčný.

Inžinierske siete

Elektrický rozvod, telekomunikácie, vlastný vodovod zo vzdialeného prírodného prameňa prekladaný naposledy v r. 1992.

Mobilné a dátove siete

Postačujúce celoplošné pokrytie sieťami GSM a GPRS (Outdoor) oboch operátorov. Indoor citeľne slabšie. HSCSD a EDGE nedostupné. TV a SAT signál bezproblémový

Zo zachovaných tlačív...

Tieto texty boli spontánne nájdené pri tvorbe tejto stránky, texty nie sú upravované ako jazykovo, tak štylisticky. Aktualizované údaje, alebo iné doplnenia sú kvôli prehľadnosti pripísané písmom typu kurzíva.

Prvé dve strany sa nezachovali, pokračujeme ostatným :-) ::

Poštová doprava: V obci nebol a ani niet poštový úrad. Posledná pošta pre obec Pápča je v súčasnej dobe v Padarovciach (1,5 km). Predtým bol poštový úrad Lukovištiach a neskoršie v Budikovanoch. Doručovanie pošty do jednotlivých rodín zaobstaráva doručovateľ.

Telefón: Obec má vlastný telefón od roku 1946. Až do roku 1999, bol v obci zavedený len jeden (obecný) telefón bez možnosti zavedenia ďalších (súkromných) aparátov. Po tomto roku je tu už plne vybudovaná verejná telefónna sieť.

Rozhlas: V roku 1959 bol do obce zavedený obecný rozhlas so 4 reproduktormi. Najväčší podiel na jeho získaní od ONV mal tajomník MNV Július Kiš ml. V súčasnosti je už obecný rozhlas niekoľko rokov nefunkčný a úplne vyradený z prevádzky.

Školstvo: Škola (ľudová) bola založená r. 1772. Pôvodne bola cirkevná a vyučovací jazyk bol maďarský. Výchova sa diala v duchu odnárodňovania slovenského ľudu, v duchu maďarskom, šovinistickom. Bola jednotriedna a slúžila aj ako modlitebňa až do r.1898.

V roku 1898 cirkevníci si vybudovali novú budovu s 1 učebňou a dvojizbovým bytom pre učiteľa. V tom čase bola škola zle vybavená učebnými pomôckami. Počet žiakov bol v priemere 10 rokov 14. Učitelia sa tu často menili len Daniel Holko vyučoval tu za 46 rokov. Pre nedostatočný počet žiakov škola bola v r. 1946 zrušená a školopovinné deti boli preradené do školy v Padarovciach. Neskôr do Teplého Vrchu.

V budove, ktorá bola určená za učebňu bola toho času modlitebňa a v byte učiteľa boli kancelárie MNV a JRD. V súčasnosti je v týchto priestoroch kultúrny dom, a vedľa neho kostol. Obidvoje nefunkčné. :-)

Geologický popis a prírodné zdroje: Katastrálne územie obce je časťou pomerne jednotnej geologickej oblasti siahajúcej od Tokajských vrchov až po Novohradské hory.

Prírodné zdroje dediny a jej okolia sa zužujú len na kameňolomy v Drienčanoch, lesy v Teplom Vrchu a dobré úrodné polia.

Oblasť dediny z hľadiska paleontologického nie je doposiaľ dobre preskúmaná (a už ani nebude), preto je aj málo známa. Jaskynné nálezisko s pozostatkami kostí jaskynných medveďov bolo objavené pri obci Drienčany.

Územie dediny v praveku: Obraz pravekého života vzhľadom na to, že neboli prevádzané vedecké výskumy nie je známy a keď, tak málo jasný. Vzhľadom na to,že obec patrí do Gemerskej oblasti a o tej máme veľa archeologického materiálu, ktorý je sústredený v Okresnom múzeu v Rimavskej Sobote, vieme, že gemerská oblasť bola v praveku husto obývaná a to najmä od mladšej doby kamennej.

V údolí rieky Blh boli zistené náleziská pri obciach: Striežovce, Hrušovo, Drienčany, Veľký Blh. Ich obsah nasvedčuje,že boli pomerne dlho používané buď ako sídliská alebo ako pohrebiská. Sídliská tohoto úseku veľmi dobre vyhovovali životným potrebám pravekého obyvateľstva, lebo poskytovali prírodnú ochranu a súčasne aj možnosti pomerne ľahkého získania potravy /rybolov, poľovníctvo/.

Nerasty: Na území pápčanského chotára zatiaľ neboli najdené žiadne nerasty.

Zvieratstvo: V lesoch nachádzajúcich sa na katastrálnom území dediny okrem drobnej zveri vyskytujú sa srny, jelene, diviaky, líšky, kuny, tchory a pod.

Rastlinstvo: V katastri obce sa nachádzajú bežné druhy lúčnej a lesnej flóry. Pamätné sú lipy v počte 6, ktoré podľa ústneho podania obyvateľov obce vysadil učiteľ Buro na pamiatku smrti Alžbety cisárovnej, ženy Jozefa Ferenca, ktorá bola zavraždená zakaleným pilníkom. Tieto lipy zasluhujú si spomienku aj preto, lebo v čase Slovenského národného povstania, keď sa v našej a v okolitých obciach zdržal front viac ako jeden týždeň, boli prirodzenou ochranou obyvateľstva a ich príbytkov od nepriateľských striel. Priestor pod nimi vždy slúžil za "amfiteáter" pre usporiadanie rôznych osláv, divadelných vystúpení a zábav.

Horstvo: Obec Pápča leží v údolí. Z južnej strany vypína sa hora Pingheď, zo severozápadu Bankovo, zo západnej strany Čierna obora. Všetky patria do sústavy Slovenského Rudohoria.

Vodstvo: Za dedinou vo vzdialenosti 230m od osídlenia tečie potôčik Faráš, ktorého malý prítok preteká dedinou. V čase častých a veľkých dažďov sa rozvodňuje a zaplavuje lúky i dedinu. Z ústneho podania starcov a zo zápisov občianky Marie Blišťokovej možno spomenúť, že v r.1922 a 1947 boli také povodne, že vyvaľovali stromy a ohrozovali ľudské obydlia. V r.1957 bola zase taká povodeň, že vláčila veľké brvná, mosty z pred domov a pod. V r.1946 bol obrovský ľadovec-veľké krupobitie, ktoré zničilo všetku úrodu poľnohospodárskych plodín.

Podnebie: Celkový charakter podnebia ťažko usudzovať, lebo niet o jednotlivých poveternostných činiteľoch žiadnych záznamov. Najbližšia meteorologická stanica je v Rimavskej Sobote od r.1958 a predtým bola v Čerenčanoch od r.1938. Podľa jej záznamov usudzujem, že podnebie je vnútrozemské. Vodné zrážky sú nepravidelne rozmiestnené. V lete bývajú veľké dlhotrvajúce horúčavy, suché obdobia, keď vyschnutá pôda popraská a pukliny siahajú do hĺbky 50-60cm. V posledných rokoch letá sú daždivé a chladnejšie. Zimy často bývali tuhé s mrazmi 20-30 C, v poslednej dobe sú miernejšie.

Obyvateľstvo: Obec je primerane zaľudnená. V monografii Uhorska župa Gemer-Malohontská na strane 77 je uvedené, že obec Pápča má 113 obyvateľov a 27 domov. V roku 1930 v obci bolo 22 domov a 83 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní v roku 1961 je /neuvedené/ obyvateľov a /neuvedené/ domov.

Majetkové a sociálne pomery, spôsob života: Ako bolo do roku 1945 uviedla som v úvode pri hodnotení minulosti./prvé dve strany dokumentu sa nezachovali/ Po oslobodení v roku 1945 majetky zradcov a kolaborantov v našom štáte boli skonfiškované. Výrobné podniky boli znárodnené. Od roku 1948 sa intenzívnejšie buduje socialistický sektor výroby a distribúcie. V zamestnaní sú rovnako zastúpené aj ženy aj muži. Každý sa živí zo svojej práce. Staršie osoby, ktoré neboli poistené z pracovného pomeru dostávajú sociálnu podporu. Invalidi, t.j. pracujúci so zmenšenou pracovnou schopnosťou dôsledkom úrazu, alebo nemoci dostávajú invalidný dôchodok a mnohí sú aj v zamestnaní primeranom ich stavu.

Zvláštnosti jazykové /nárečie/ a krojové: Staršie obyvateľstvo hovorí nárečím z ktorého uvádzam pre zaujímavosť niektoré slová a výrazy: šitko = všetko, trpó = teraz, pomo = poďme, konkyda = hlava, švo = prosím, tajdži hed = choď preč, bó = bol, drichnač = spať, ve = veď, džitä = dieťa, deči = deti, kde ťa metalo = kde si bol, preš si neprišó = prečo si neprišiel, dokody = dakedy, misíš = musíš atď. Mnohé slová v nárečí majú maďarský pôvod napr.: Zválalovač = zjednať, hajtovač = naháňať, polgárka = meštianka atď. Mnohé slová užívajú v čisto maďarskom znení,čo je následok toho,že tunajšie obyvateľstvo bolo vždy v úzkom styku s obyvateľmi maďarskej národnosti. Mladé obyvateľstvo už hovorí spisovným jazykom.

Správa obce: Dedinu v minulosti viedol jeden občan - richtár, pozdejšie starosta, potom tzv. Slovenského štátu komisár. Po oslobodení na čele obce stál miestny národný výbor (MNV), ktorý sa skladal z členov. Funkcionárov MNV si volili občania. Jeho užším výkonným orgánom bola rada MNV. Politický a kultúrny život v obci viedli okrem MNV i rôzne zložky Národného frontu a spoločenské organizácie. V budovaní socialistickej spoločnosti vedúcu úlohu plnilo KSČ, ktoré usmerňovalo celý chod dediny, prevýchovu občianstva, družstevnú výrobu, výchovu mládeže a pod.. /Aktuálne informácie ste našli v predchádzajúcej stránke/

Kultúrny život:

Divadlo: V obci niet vhodná miestnosť pre divadelné vystúpenia ani ochotnícky súbor. Pred r.1965, keď obec mala učiteľa, každoročne sa ... /Ďalšia nezachovaná strana/

V niektorých väčších podnikoch už pred prvou svetovou vojnou sa ukazovali náznaky spoločnej, kolektívnej starostlivosti o zdravie pracujúcich. Boli to "krankasy". Robotníkom zo mzdy strhávali určitú sumu a za tpto poskytovali robotníkom lekársku pomoc a nejaké lieky. V rozvíjajúcej sa priemyselnej výrobe v priebehu II. polovice XIX. st. vyskytujúca sa väčšia úrazovosť a častejšie onemocnenia ľudí, tisli do popredia otázku verejnej starostlivosti o zdravie ľudu, čo sa prejavovalo zakladaním nemocníc. V Rimavskej Sobote ako v bývalom sídle Gemer-Malohontskej župy už v r.1839 rozvinula sa akcia založenia župnej nemocnice, ale k postaveniu budovy došlo až o 41 rokov. Po roku 1918 za prvej ČSR bolo všeobecne zavedené nemocenské poistenie robotníkov v baniach a v továrňach, pre verejných zamestnancov bol zriadený aj tzv. "liečebný fond", v ktorom sa dávali nemocným len tie najbežnejšie a najlacnejšie lieky. Po oslobodení roku 1945 starostlivosť o zdravie pracujúcich sa od základov zmenila. Teraz každý má právo naživot, každý pracujúci právo na liečenie zdarma. Starostlivosť o zdravie je upravená zákonomč.103/1951 Zb. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti. Na základe ustanovení spomenutého zákona zjednotenie zdravotníctva sa previedlo od r.1951.1XI. Došlo k zlúčeniu ambulantnej starostlivosti so starostlivosťou o hospitalizovaných a tiež boli zlúčené i poradne. Toto celé nové komplexné zariadenie dostalo názov OUNZ. O ambulantných pacientov sa teraz stará ambulantná ošetrovňa vo Veľkom Blhu, o hospitalizovaných pacientovštátna nemocnica v Rimavskej Sobote a budúce matky, prípadne už matky poradňa v Padarovciach. Záchrannú službu sanitkou poskytuje ambulančné stredisko Veľký Blh